Bonnie

Keď mojim pasažierom nie je mamina, často nie som spôsobné dievča a robím vo voze vylomeniny. Síce som už dávnejšie upustila od výchovných giest, že vztýčený prostredňáčik, alebo no-no-no ukazováčik a dôsledne uz používam len gestá vyjadrujúce díky (no dobre, nemám ruky tak celkom v kľude, dirigujem si, keď potrebujem pomôcť nejakému klasickému opusu, bubnujem a stepujem, keď ide nakopávací song, datlujem sms, mobilujem, bojujem s navigáciou, rúčky sa venujú i jedlu, lebo vari nebudem jesť nohami?!, aj keď teda v aute nepoužívam príbor, maľujem sa, češem sa, prezliekam sa, prezúvam sa a robím rôzne ďalšie veci, ktoré sa štandardne podľa maminy, lektorov autoškoly, ale i policajtov za volantom nerobia, ale ku cti mi slúži, že na rozdiel od niektorých pokročilejších expertov, napríklad za volantom neonanujem a nenotebookujem).

No ale ten slovník!!! Ten slovník by moju útlocitnú, na neslušné slová despotickú mamičku totálne katapultoval z kabíny. Som vážne hrozná a keď som v ráži, poľahky by som tromfla aj skúseného, rozcvičeného kočiša. No možnože už tak celkom nie, lebo sa lepším, ale dozaista by som mu dala na frak v monológoch, ktoré vediem na adresu ostatných vodičov, predovšetkým tých drzích, ale niekedy si to zliznú i tí, čo nie sú drzí, len nešikovní.

V rámci sebareflexie musím dodať, že včera bolo maslo i na mojej hlave, lebo som šoférov seknutých v zácpe, tlačila nielen očami, ale aj blbými rečami a ešte k tomu som ich aj popoháňala rukami, že som na nich robila kša kša, zelená (ale z nudy a nervozity aj vtedy, keď bola červená), pohnite sa, ako na hydinu, ale to len tak tajne pod volantom, lebo som vedela, že sú v tom nevinne a nechcela som vyzerať ako neurotická trubka.  

No dnes, ma nadvihol típek, taký ten typický zakomplexovaný debil, ktorého máte chuť vytiahnuť za golier z auta a dobre ho nakopnúť do riti, že nech sa uvedomí. Stála som na semafore ako prvé auto v ľavom pruhu a debil ešte ani nebol na križovatke. Na oranžovú som vyštartovala v miernom tempe, pretože aj tak som, nie vďaka nadupanej akcelerácii, ale
svojim autmatickým extrémne rýchlym reakciám vždy prvá – tiež preto som rada prvá na rade, pretože keď predo mnou stoja zaspaté, ale i nezaspaté autá, mám čo robiť, aby som pri rozjazde neskontrolovala obsah ich kufra, takže sa musim sústredene spomaľovať. Keďže sa môj pruh zužoval, bolo treba prejsť do pravého. Synchronizovane som mrkla do späťákov a hodila pravý blinker v presvedčení, že v pohode prejdem do kýženého pruhu...
To by som ale nesmela zbadať debila kŕčovito pritlačeného na čelné sklo, ako úporne tlačí plynový pedál, len aby ma, preboha živého, náhodou nepustil do svojho pruhu. Nechcelo sa mi narušiť moju plynulú jazdu náhlym brzdením a nechcelo sa mi na debila plytvať palivom, aby som silno pridala a dostala sa za každú cenu pred neho. Tak som iba trochu zrýchlila, že tam prejdem a nespomalím jeho jazdu. To by ale ten debil nemohol drať svoj nebohý dýchavičný voz až nadoraz, skoro som videla jeho vypúlené oči, ako urputne tlačí pedál, dobreže sa z toho tlaku neposerie, len aby mi zamedzil pruhové preradenie.

Ty sprostý chuj, chuj, chujisko, bodaj by si si nevrzol celý deň... (sa mi videlo málo za takú stupiditu) ...celý rok ... (sa mi videlo zasa až moc) ... tak som začala polemizovať sama so sebou, že na ako dlho ho mám vlastne zakliať, aby som mu uprela sex s jeho starou.

Lenže to už sme prichádzali k miestu, kde tento postarší chuj získal v súboji, v ktorom súbojil len on, cca 15 sekúnd, aby sa poslušne zaradil tentoraz do ľavého, aby mohol pokračovať rovno, teda smerom, ktorý bol aj môj. Chá, chcela som mu zamávať a ukázať dlhý nos, ale ostala som len pri verbálnom prejave a periférnom výsmešnom pohľade, ty si tu teraz
postojíš dobrých 20 min. a ja si prefrčím v pravom pruhu až na koniec križovatky, urobím blondýnku, hodím žiarivý úsmev na sympatický voz v zacpanom pruhu, pôvabne sa zaradím, poďakujem gestom a svetlami a pofrčím veselo ďalej, povedala som s prekvapeným a istým spôsobom i zahanbeným zadosťučinením.

Pretože keď je niekto bakaný a negatívny, ťažko môže očakávať, že sa mu tak zadarí a nedostane sa do väčšej kalamity, aby mohol speedovaťsvoju pokazenú náladu a intoxikovať fluidum planéty blbým negativizmom. No a mne to vyšlo a mám pocit, že nezaslúžene. Ale náladu mi to aj tak vylepšilo, lalalá:-) 

Ballans motto:
pokora je ctnosť
ale debilov mám
dosť!