Bonnie

Stavila sa u mna kamoska. Pytala sa, ako jej svedci tricko s nejakym brutalne detskym motivom na jej brutalne krasnych prsiach. Ona ich tak nehodnoti, durdi sa, ze ich ma velke a take napadne, ze kazdy druhy ma potrebu na ne civiet, alebo ich komentovat. Lenze ak je niekto ako lata, ma 174 cm, 57 kg a take baywatchovske prednosti, tak to proste nejde prehliadnut. Neviem, ci do skupiny nejapnych komentatorov a ocumovacov zahrna aj mna, lebo ja jej ich pochvalim vzdy, pretoze su natolko neprehliadnutelne, ze vzdy ma uputaju, vzdy sa na ne musim zadivat a pochvalit ich. Den predtym mala este brutalnejsie tricko, ku ktoremu si tiez vyziadala koment - aj to bolo od Balatonu, vraj za 40,-, opat s motivom nejakych skriabancov od tigrika cez prsia - nieco podobne, ako ked sa vam cez obrazovku zvezie icq T zero. Od tricka som rychlo presla k hodnoteniu jej noh v kratkych sortkach, ktore boli tiez uzasne - opalene, stihle, svalnate, pekne tvarovane. Zverila sa mi, ze nechcela nosit kratke sucasti oblecenia, lebo mala v detstve popaleninu. Presla som niekolkokrat prstami tie nepatrne rezidua stop jazviciek na stehne a skonstatovala, ze to nepotrebuje ani laser a ze to ani trosku nenarusa estetiku jej haxni. Asi si to vzala k srdcu, pretoze tentoraz mala riflovu minisuknu, ktoru som jej tiez pochvalila, navrch k tomu tricku. Vlastne som ju chvalila celu, lebo bola cela krasna, taka ziariaca - vysvitlo, ze je zamilovana. A zamilovala sa postupne, asi po roku spoluzitia do svojho chlapca. To je na samostatny opus - postupne zamilovavanie sa, ale uvedomila som si pri tom, aky je to "nebezpecny" proces a ze je to vlastne dost dobre mozne...

Postavi sa, rozopina opasok a ukazuje, ze je jej volna, ze ma doma este jednu taku istu, ze sa dobre nosi, ze je to levistrausska, dava ju dole, hovori, nech si ju vyskusam, ze ak mi bude, tak mi tu druhu donesie. Tak si ju skusam, otrcam sa pred zrkadlom, hovorim si, not bad (hlavne v suvislosti s tym, ze aj mne je, chvalabohu, volna), pridem sa otrcit pred nu a ona na to, ze mi je bohovsky, ze kebyze moze odist v nohavickach, tak mi ju tam rovno necha. Spomenula som si na svoju riflovu, elasticku mini v skrini - ale este o kusok kratsiu, hodila ju na seba a prisla sa predviest a ona na to, ze super, ze aj ta mi sedi, ze ci si ju moze vyskusat. Zhodila som suknu zo seba a so slovami no jasne, jej ju podala. Ked si ju natiahla, skonstatovala som, ze jej sa hodi lepsie, ze jej ju dam, ze je aj primeranejsia k jej veku, ze mne uz mama nedovoli take nosit, ze k mojmu veku sa take nehodia. Vacsinou ide o tie kusky, ktore nie su od mamy. Pokial ma nejakou minidlzkou siat, ci sukne, ci kratasov obdari mama, tak to mozem podla nej smelo nosit a hodi sa to ku mne dokonale. Neviem, v com je pes zakopany, ale poslednu dobu tvrdim a myslim si, ze moji rodicia maju pubertu a uz nevedia, co by stvarali od dobroty. Oni tvrdia, ze ju mam ja a ja s nimi suhlasim, ale si ju na rozdiel od nich aspon priznam. Lebo puberta sa podla mna dostavuje v cykloch. Maju ju uz malicke deticky, potom ich prejde, potom pride, potom prejde, takto dokola sa to cyklicky opakuje az pride ta biologicka, kedy o tom nikto nepochybuje, ze sa v nej adolescent nachodi, odhliadnuc od toho, ci sa pubertalne prejavuje, alebo nie. Proste to hovoria knihy, ze v nej ma byt, tak je do nej proste zaradeny a iba sa konstatuje, ako nenapadne, alebo burlivo prebieha. Neberu sa do uvahy nejake posuny. Maximalne sa zhodnoti, ze niekto z puberty nevyrastol nikdy. S tym moc nesuhlasim, pretoze to je iba zdanie v ramci toho, ze ona puberta nas atakuje cyklicky a niekedy stretneme onoho atakovaneho prave v stadiu jej dostavenia, tak to potom posobi tak, akoby z nej nikdy nevysiel. A ako tak pozeram na seba, ale hlavne na nasich, tak to tak bude stale. Tymto poznanim som so svojou cyklickou pubertou zmierena a zacinam verit, ze je to proste biologicky fakt. Netusim, ako toto poznanie sprostredkujem nasim, pretoze som si ista, ze sa takej teorii budu horlivo branit, pretoze su zmiereni s tym, ze po detstve, puberte a dokonalej dospelackej forme nasleduje senilita.  
  
Protestovala, ze to su kecy, ze si suknicu s mojou figurou kludne mozem dovolit, ale ked opacila v zrkadle tu svoju, ako sa na nej vynima ta sukna, tak bez dlheho vahania privolila, ze dobre, ze uz ma i v com odist a ze svoju suknu mi rovno nechava, ze ju nemusim ani prat, ze si ju dala len dnes na seba. Bolo to take pohodove, ta predstava, ze baba vyjde z domu v jednej sukni, cestou skoci len do prace a ku kamoske a vrati sa v inej sukni, cela rada, ze sa nemusi mestom promenadovat len v nohavickach (ona by toho snad prinajhorsom i bola schopna, keby som ju uprosila:-) ), ma tak nadchla, ze hoci som po jej odchode nahadzovala do pracky modre pradlo, suknu som tam ani omylom nevhodila a tesila sa, ako si ju dam a ako z nej este dlhu chvilu budem citit tvar kriviek mojej krasavice, jej ducha a jej clovecenske a priatelkovske teplo, ktore zanechala vo vlaknach. Snad sa zo mna nestava fetisista, snad mam ozaj len pubertu...

Ballans motto:
Nech ziju uchylaci a pubertaci!