Bonnie

Takže to by sme mali: a.)správny dátum; (btw, dlho, veľmi dlho som nevedela, že v tento deň sa má bozkávať pod stromom, stále som si myslela, že to sa len povinne manifestuje a nepovinne mizne zo sprievodov);  b.) dostatok dobrovoľníkov; (výber pomerne uspokojivý); c.) aj nejaká rozkvitnutá čerešňa by sa našla. Aj keď už presne neviem, ako vyzerá taká čerešňa, ale som si istá, že ju môže suplovať aj jabloň, sakura, slivka, marhuľa, alebo hociktorý iný pekne kvetmi obsypaný jarný strom.

ČO chýba... Čo len chýba...?

Tak sa mi zdá, že nič. Včera som ešte prepadala ľahučkej depke, že ježišmarja, je tu jar, je tu máj, je tu prvý máj, ja už viem, čo sa vtedy robí a ako obvykle to robiť nebudem a keď to robiť nebudem, tak uschnem, alebo asi neuschnem, ale čo ak náhodou hej? Snažím sa vyhrabať z archívu mojej dB, či mám nejaké zážitky tohto aktu, ale uvedomujem si, že mám len premiéru, ktorá je navyše vlastne viac komická, ako romantická...  ... keď mi konečne bola odhalená táto preventívnouschýnacia tradícia, vcelku ma nadchla a potešila a môj nádejný frajer ma nemusel dlho prehovárať, aby som s ním tento rituál absolvla. Veľmi dobre sme si mentálne, intelektuálne i ľudsky rozumeli, prišlo mi celkom milé, že našu prvú kiss odpremiérujeme takto poeticky.

Našli sme si v parku najkrajší, najmajestátnejší a najvoňavejší strom a nenápadne sme sa zaradili do nenápadnej rady. Boli tam aj iné, menšie, rozkvitnuté stromy, lenže prvý krát, je prvý krát...no.(musím sa pučiť nad tým "prvý krát", v takej afrike by sa také, pod čerešňou nepobozkané dievča, na rozdiel odo mňa, ani nedožilo tejto udalosti a už by sa zopár rôčkov rozhliadalo, kde sa nabudúce reinkarnuje.) Počkali sme, až sa odbozkávaju puberťáci a vhupli sme na to.

Teda, na to, že som si o sebe myslela, že sa dosť nerada bozkávam (lebo to málokto vie, sa dobre bozkávať!), tak sa to dalo vydržať. Bolo krásne počasie, svieži a iskrivý jarný vzduch, boli tam pekné kulisy - všade moooore zelene a farebných kvetov, neďaleko nejaká skupinka nacvičovala s lektorom tai-chi, okolo sa preháňali zaujímavé sorty psov a ľudia, ktorí sa mihli okolo, už mali náznaky nápaditých a veselých letných ohozov.

Čerešňového zasvätitela to bozkávanie bavilo omnoho viac než mňa, čo bol problém, pretože keby ho to bavilo menej, užila by som si ten time lepšie a nemusela furt špekulovať, čím odvádzať jeho pozornosť od bozkávania, na ktoré bol taký natešený. Takže som musela nastavovať pravidlá, že kde, no pochopiteľne len pod onou majestátnou čerešňou, ktorá bola, chvalabohu, taká vyťažená, že zaistiť, aby sa  v tom trafficu podarilo maximálne jedno, dve kissing kolečká už nebol veľký problém, keď som vhodne natajmovala, kedy sa „nešikovne“ zdvihneme z našej strategickej lavičky, aby sme sa presunuli na tú bozkávaciu, pretože som dobre počítala s tým, že sa nebudeme premiestňovať klusom, aby sme ju vyfúkli hbitejším adolescentom. Moja primárna predstava totiž pozostávala z toho, že sa pod tou čerešňou pobozkáme a bude kľud. Že potom sa budeme rozprávať. Že to je zaujímavejšie. Toto s tým májom a rituálom a zasv ätiteľom bol zaujímavý životný experiment, k tomu sa ešte niekedy vrátim, ak nezabudnem, hehe:-)