Bonnie

9 z 10 psychológov z bezpečnostných dôvodov doporučuje krehkejším jedincom až do oteplenia ma nečítať, aby sa zachovali štatistické grafy úmrtnosti a spotreby alkoholu minimálne na súčasných krivkách. Bue, od kriviek preč, necvičím, neplávam, nesaunujem, nekrivkujem sa v sado-maso salóne, nezapnem všetky oblúbené gate, tak to nie je moja téma. Preč, preč. A kam? Zavolať servisákovi. Ok, to máme, vyhreje autíčko v garáži a prizrie sa mu na zúbok, aby diagnostikoval čo to má zase za muchy. Teda, možno že zuby nemá, ale muchy teda má, pako jedno a ja z tých jeho múch mám vrásky a obavné nálady.

Minule som chcela písať o karmických súvislostiach, ale dostala som sa ku snehovému graffiti. Teraz neviem, k čomu sa dostanem, všetko ma serie a najviac ma seriem ja sama. Preto sa mi páči, keď sa tie shity preložia občas niečim čakane i nečakane príjemným. Keď niečo príjemné príde nečakane, príde mi to ako väčší bonus než keď to príde očakávane. Jasne, keď niečo príde čakane, dostaví sa i dobrý pocit, že fasa, plán funguje, všetko klape, všetko v porádku. Ale keď sa to deje často, stáva sa z toho rutina, samozrejmosť a prestávame byť pokorní a vďační. Čo je chyba, ale čo už. Keď naopak, príde niečo nečakane, má to väčšie grády. Nečakaná nepríjemnosť dokáže pekne posadiť na zadok a ubrať kyslík, nečakaná príjemnosť prinesie pocit milého prekvapenia, nehy, vďačnosti večnosti. Mohla by tam byť aj čiarka, aj nemusela. Nič príjemné netrvá večnosť, ani nepríjemné, aj keď mám silné podozrenie, že subjektívny pocit trvania nepríjemnosti dostáva nespravodlivo väčší priestor...

Čo sa pamätám, robím alibisticky i nealibisticky (komické) a karmické veci. Verím, že sa vracia všetko dobré i zlé čo vykonáme a že v návale shitov, čo prichádzajú, neni dobré eskalovať a miesiť cesto osudu pridávaním prísad, ktoré ich bumerangovo prinesú v hotovom koláči, v zmysle, čo si karmicky upečieš, to budeš baštiť. Okrem toho, mám pocit, že vymyslieť a vykonať niečo zlé, dá väčšiu prácu, ako to dobré. Nie vždy, ale väčšinou. Na druhej strane mám pocit blížiaci sa k istote, že dobrého sa nám vracia menej ako toho zlého, ale to môže byť spôsobené i tým, že do tejto špecifickej kuchyne poriadne nevidím. 

Takže raz večerom, významne meškajúc, som si to fujazdila po ceste, na ktorej som zbadala výstražný trojuholník a za ním odstavené pomarančové bávo a pôvabne vlasatého chlapca zanoreného v jeho kapote. Zacúvala som k nemu dobrých 500 metrov, lebo jednak nejazdím tak pomaly, aby som sa mohla pristaviť plynule, jednak mi to tak rýchlo nepáli, aby som si rozmyslela, ako mu môže byť užitočný niekto ako ja, kto ani nevie poriadne technicky popísať, čo sa pod tou kapotou vlastne nachádza a jak to tam vzájomne funguje a do čoho hrabnúť, keď niečo nefunguje. Ale napadlo mi,že takmer za rohom som splašila nového servisáka, (ktorého si ešte nedovolím volať "osobný", to až si ho "adoptujem" a k týmto aktivitám som čoraz akási zdráhavejšia. aby si tu náhodou niekto nemyslel, že pod tým má rozumieť sex, lebo to síce tiež nazývam "activity", ale s procesom adopcií v tomto zmysle to vôbec nesúvisí), takže keby sa chlapec potreboval rýchlo dostať do blízkeho servisu a neplatiť drahý oďtah, dám mu info a číslo. Chlapec bol celý prekvapený a vytešený, že mu niekto v tej tme zastal, ale poďakoval, že už akurát volal kamošovi, co ho vezme na lano. Sama som sa nevedela rozhodnúť, či si mám pripadať ako hrdinka, že som sa mu nebála zastaviť, alebo hlúpe teľa, ktoré keď toto bude robiť, raz si škaredo nabehne, ozbíjajú ho, hodia do priekopy, ufujazdia jeho autom a ono potom bude musieť ísť domov peši, alebo taxíkom, alebo stopom.

Je to karmicky užitočné, ukľudňovala som sa, mala si dobrý úmysel pomôcť čím budeš môcť a vedieť, nevadí, že sa v motorch vyznáš ako hrom v pažitke, dôležitý je úmysel, impulz, akcia, reakcia, neakcia. Lebo niekedy je dôležité a užitočné robiť menej, než viac, alebo nič, než niečo.
 
Mne by bolo veľmi užitočné pribrať sa k akcii a konečne dotiahnuť všetky rozplánované a roznimrané záležitosti. Záhadná nechuť a idiotská neschopnosť dotiahnuť pár jednoduchých úkonov a doplniť bodku mi spôsobuje veľké AU. Zrovna tak ako ten blbý mráz a táto blbá zima. Koľko spotov ešte napíšem, než sa dostanem k môjmu krásnemu záchranárovi, o ktorom som sľúbila, že napíšem?


Ballans motto:
Au, mě to bóóólíí
mám pocit
že do mňa
narazili
štyria vóóóólý